História obce

Písomne sa prvý krát spomína v roku 1414, keď kráľ Žigmund potvrdil Cudarovcom vlastníctvo panstva Makovica, ku ktorému patrili aj Poliakovce. Vtedajšia písomná forma názvu obce Poljak. Písomnosti z 15. storočia názov obce uvádzajú striedavo Poljak, Polakovycz (1454) a od 16. stor. len pod názvom Polyakocz. Je evidentné, že základom názvu bolo priezvisko Poliak, nepochybne priezvisko prvého šoltýsa, od ktoého vznikol pôvodný slovenský názov Poliakovce a neskôr jeho maďarizovaná podoba. Vznik sídliska možno predpokladať na prelome 14. a 15. storočia za účasti šoltýsa poľského pôvodu a pravdepodobne aj poľských usadlíkov. Poliakovce boli v 15.-.16. storočí nepretržite majetkovou súčasťou panstva Makovica. V 15. a pravdepodobne aj v prvej polovici 16. storočia tu bol murovaný kostol s vežou, o ktorom je jedná správa z roku 1472. Na prelome 16. a 17. storočia boli Poliakovce malou dedinou s prevažne poddanským obyvateľstvom, ktorí chovali dobytok, pracovali v lesoch. Začiatkom 17. storočia obec mala pílu a valchovňu. Ďalšie podoby názvu obce: 1772 Polakowcze, 1920 Poľákovce, 1927 Poliakovce, maďarské Polyakóc, Tapolylengyel.

Tunajší rímskokatolícky Kostol sv. Alžbety Uhorskej pochádza z roku 1873. Je postavený v barokovo-klasickom štýle. V roku 1961 bol zväčšený chórus kostola a bol vymaľovaný interiér.

Pred kostolom pôvodne stáli dve lipy, ktoré zasadil Jozef Hudák – kostolník – v roku 1885. V roku 1957 aj napriek protestu občanov ich dal zrezať farár Štefan Okóssy. Pred kostolom stojí až do dnešného dňa kamenný kríž, ktorý v roku 1902 dala postaviť rodina Vojteková. Okrem neho sa v katastri obce nachádza ešte 5 krížov: V Macijovej, na Lázkoch a na cintoríne postavila tieto kríže rod. Vojteková, na Potučkochrod. Pisariková a Pod lapencem rod. Trinkovičová.

Na prelome 16. a 17. storočia boli Poliakovce malou dedinou s prevažne poddanským obyvateľstvom, ktorí chovali dobytok a pracovali v lesoch. Začiatkom 17.storočia mala obec pílu a valcovňu.Domy boli zväčša drevené, od roku 1944 postavené v troch uliciach bez pomenovania.Cez stred dediny v tom čase pretekal potôčik, prameniaci v Nadevši. Hovorí sa, že dávno predtým tiekol potok popri kostolu do Mlynského jarku. Počas veľkého sucha, voda v studniach vyschla a požiar spustošil obec. Odvtedy sa ľudia rozhodli zaviesť potok tečúci cez obec. Podľa výpovedí starších občanov, hlavná cesta – dráha – viedla z Bardejova cez Poliakovce, Kurimu až do Giraltoviec.Prvý hostinec v obci dal postaviť gróf Sirmay. Súčasťou neho bol aj dvojizbový byt, veľká stajňa pre kone a furmanov, ktorí prevážali tovar. Tento dom od roku 1944 vlastní Jozef Bača. Súčasťou obce bol aj niekoľko metrov od obce vzdialený mlyn, v ktorom sa mlela múka pre široké okolie. Na jeho mieste stojí v súčasnosti dom Mariána Pekarika.V rokoch 1870 – 1876 vybudovala vtedajšia Župa tzv. hradskú cestu po ľavom brehu rieky Topľa a obec ostala odrezaná od hlavnej cesty. Most cez rieku nebol vybudovaný, čo malo vplyv aj na úpadok hospodárskej stránky obce. Na stavaní tejto cesty sa podieľali občania, ktorí za túto prácu dostávali kukuricu, neskôr 5 grajciarov a 1 chlieb na deň. Prvý most cez rieku bol drevený, mal 75 metrov a bol postavený až v roku 1949 (6.12.1948 sa začal stavať, do prevádzky bol daný 26.4.1949), dovtedy slúžila občanom len lávka.

Oblečenie vtedajších obyvateľov:

Ženy nosia spodnicu, aspoň dve spodné sukne (kabáty), sukňu vrchnú a šurc. Na hlavách nosili šatky (kartunky, delinky, hatlasky a vyšívane z paťolatu). V zimných mesiacoch sa odievali teplými chustkami (vlniakmi), staršie ženy nosili pod vizitkami (blúzkami) lajbliky. Dievčatá nosili kroj, vlasy zapletené v jednom vrkoči a vrkoč bol ozdobený pantličkou (mašľou). Po vydaji bola žena začepená, vlasy mala zviazané do chomble, na ktorú si dávala čepiec a šatku. Chlapi nosili drelichové nohavice, vyšívané paťolatové košele a lajbliky. Na hlavách nosili kalapy (klobúky).

2. svetová vojna

29. augusta 1944 prechádzali obcou, od poľských hraníc, cez Dukliansky priesmyk a lesy, pôvodní slovenskí vojaci, ktorí dezertovali z nemeckej armády. Od našich občanov si pýtali civilné oblečenie a jedlo. Z našej obce boli štyria v partizánskych jednotkách (Mihaľ Andrej, Prorok Jozef, Basa Ján, Staš Jozef).

V polovici septembra 1944 bola obec bombardovaná anglo-americkými lietadlami. Spolu spadli tri bomby, jedna z nich na dom Štefana Liptáka. Celý dom sa zrútil, našťastie v dome nikto nebol. V pivnici domu sa ukryli štyria ľudia (Lipták, Liptáková, Demjanovičová, Miháľ), nikto z nich sa nezranil, no po náraze prišli na štyri dni o sluch. Z obáv ďalšieho bombardovania sa občania ukrývali v lesoch, kde si vykopali provizórne zemľanky, v ktorých prebývali cez deň aj v noci. Obec bola oslobodená 19. Januára 1945 Prvou česko-slovenskou armádou, ktorej príslušníkom bol aj občan našej obce Jozef Obušek.

Rok 1948

Po skončení vojny, v roku 1948 sa začal stavať most cez rieku Topľa. Občania sa podieľali  na výstavbe tohto mosta aj cesty z dediny k mostu a búdy pre striekačku dobrovoľníckeho hasičského zboru, ktorá bola nahradená v roku 1955 motorovou striekačkou. V roku 1949 bola zriadená aj autobusová linka Bardejov – Kučín. Dovtedy zabezpečoval dopravu pán Lakata, ktorý jazdil z Bardejova do Kurimy svojim súkromným autobusom. V roku 1950 sa likvidovali notárske úrady. Obec Poliakovce patrila do roku 1949 pod okres Giraltovce a notársky úrad mala v Kurime. 26. Apríla 1949 bola pripojená do okresu Bardejov.

Po likvidácii notárskych úradov sa v roku 1950 zriadila prvá úradovňa, ktorá sídlila v dome
Štefana Tomčíka a od roku 1961 v dome Jozefa Martičeka. Predsedovia Miestneho národného výboru boli: Jozef Trinkovič (1949-1953), Štefan Miháľ (1953-1957), Jozef Trinkovič (1957-1960), Juraj Šoltýs (1960-1963), Ján Džubák (1963-1971), Andrej Adamčin (1971-1974), Jozef Miháľ (1974-1975), Anton Hudák (1975-1998), Ing. Ján Pisarik (1998-2010). Tajomníkmi MNV boli: Ján Džubák (1949-1963), Štefan Lipták (1963-1971), Ján Džubák (1971-1976),  Anna Kopčíková (1976- 1984), Ladislav Juskuv z Hrabovca (1984-1990),
V roku 1952 dostala obec od štátu telefón, ktorý bol umiestnený v dome Štefana Liptáka.
V septembri roku 1954 boli vysadené lipy od mosta k dedine, po oboch stranách cesty, ktoré tu stoja dodnes. Vysadil ich Štefan Lipták.
Na jar v roku 1955 sa uskutočnila elektrifikácia obce. Previedol ju Ján Šajna z Košíc. K samotnému pripojeniu k elektrickej sieti došlo 25. januára 1956, spolu s obecným elektrickým osvetlením
Do roku 1955 sa v obci stavali domy z dreva. Od rómskych obyvateľov z Kurimy sa naši občania naučili páliť tehly. Vlastné paliarne mali Pri doloch, Pod Nadevšom a Nad školou. To im umožňovalo stavanie domov z tehál.

Rok 1959 - založenie Jednotné roľnické družstvo (JRD)

Jednotné roľnícke družstvo (JRD) bolo založené v roku 1959. Ustanovujúca schôdza sa konala 28. novembra 1959 v pohostinstve u Jozefa Šoltýsa. Prvým predsedom družstva sa stal Jozef Staš, vedúcim rastlinnej výroby bol Andrej Marcin, vedúcim živočišnej výroby Ján Bača a za vedúceho stavebnej skupiny bol zvolený Andrej Adamčin. V decembri tohto roku bola zriadená prevádzkareň a začal sa ťažiť štrk a piesok z brehov Tople, ktorý sa zvážal na skládku a predával sa za 31 Kčs/m , to boli prvé príjmy JRD.

Jozef Staš sa po roku činnosti vzdal funkcie a na jeho miesto bol zvolený Andrej Harčár, funkciu účtovníčky prevzala Margita Hudáková. Od roku 1972 sa JRD Poliakovce zlúčilo s JRD obcí Brezovka a Dubinné a v roku 1974 k ním pristúpil Hrabovec.

Po roku 1962

V roku 1962 bol zavedený miestny rozhlas a založená telovýchovná jednota Družstevník Poliakovce, ktorá umožnila občanom venovať sa športom ako hokej, stolný tenis, no najmä futbal. Predsedom sa stal Jozef Šoltýs. Družstvo pre tieto účely uvoľnilo časť pozemku na výstavbu futbalového ihriska.
11. Júla 1966 sa začala výstavba kultúrneho domu, ktorý bol skolaudovaný 5. Júla 1968. V kultúrnom dome sa nachádzala spoločenská miestnosť, obchod Jednota, materská škola, miestny národný výbor, požiarna zbrojnica a knižnica.
V roku 1966 sa tiež začala aj výstavba železno-betónového mosta s asfaltovou cestou po obci, ktorý nahradil dovtedajší drevený most. Tento most bol skolaudovaný 15. Septembra 1968, súčasťou kolaudácie bolo zavedenie autobusovej linky Poliakovce – Bardejov.
V roku 1975 začala výstavba Materskej školy na ulici za kostolom. Ukončená bola 30. Augusta 1976.

V roku 1968 sa zrealizovalo aj odklonenie potoka poza obec, ktorý do tej doby tiekol stredom obce. Každá rodina pri tejto realizácii mala bezplatne odpracovať 40 hodín. V roku 1972 sa uskutočnil záchyt dvoch prameňov pitnej vody na Pastovníkoch pre miestny vodovod. Vodovod bol dokončený v decembri 1975.
Plynofikácia obce bola ukončená v roku 1989, kanalizácia a čistička odpadových vôd následne v roku 1990.
V apríli 2002 začala výstavba Domu nádeje, jeho slávnostná posviacka bola 26. Októbra 2002.

 V októbri 2003 sa začalo s rekonštrukciou materskej školy. Účelom rekonštrukcie bola výmena plochej strechy za sedlovú, čím sa získali priestory na dva podkrovné obecné byty, ktoré boli skolaudované v roku 2009. V roku 2008 bola zrealizovaná rekonštrukcia interiéru kostola sv. Alžbety Uhorskej, ktorého konsekrácia bola 12. Októbra 2008. Hlavným investorom bol Ján Pisarik.

V noci, zo dňa 8. na 9. apríla 2011 došlo, následkom silného vetra, k strhnutiu časti plechu na veži kostola rímskokatolíckej cirkvi v Poliakovciach. Hneď v tomto roku bola zrekonštruovaná strecha na veži kostola a o rok na to (2012), aj celá strecha na lodi kostola.